2023 9. až 15. októbra

Vďaka implementácii projektu „Cez Poloniny ku hviezdam“ podporeného v rámci výzvy Ministerstva životného prostredia so zameraním na rozvojové projekty transformácie regiónu NP Poloniny, sa seminár Kolofota konal v novom formáte. Vihorlatská hvezdáreň v Humennom ako hlavný organizátor ho zorganizovala v dňoch 9. až 15. 10. 2023 na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Nový formát spočíval v tom, že tradičný trojdňový seminár bol doplnený o astrofotografický tábor, čím sa podujatie predĺžilo na celý týždeň. Zámer organizátorov bol poskytnúť pozorovací čas pre skupinu pokročilých fotografov pod kvalitnou kolonickou oblohou a pritom im dať dostatok času na pokojnú prípravu a vzájomné diskusie.

Pri povrchnom hodnotení by sa dalo povedať, že zámer vôbec nevyšiel. Počasie bolo na pozorovanie úplne nevhodné, účastníci sa schádzali len pomaly, nakoniec sa dosiahol počet 13, čo je menej ako maximálna kapacita 20 osôb. Pri pohľade zvnútra to však vyzeralo ináč. Bolo úžasné sledovať ako interagovali ľudia so spoločným záujmom, ale pritom na rôznych úrovniach ovládania „remesla“ astronomickej fotografie. Tí pokročilejší spontánne zorganizovali rýchlokurz pre začiatočníčku Lýdiu Ostradickú z Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci. Nedostatok reálnej oblohy nahradili diskusie o metodike pozorovaní a spracovaní dát. Pre hlavného pozorovateľa na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, Pavla Dubovského, bolo potešením stretnúť Dušana Poizla. Ten sa totiž priznal, že prispieva do vývoja ovládačov INDI. To vyvolalo diskusiu o spôsoboch ako automatizovať spektroskopické pozorovania. Sám P. Dubovský prakticky predviedol ako sa pre astrofotografov dôverne známe programy CCD Ciel a EKOS používajú na riadenie fotometrických a spektroskopických pozorovaní na AO na kolonickom sedle.

V závere zrazu sa uskutočnil seminár tak, ako bývalo zvykom. Podrobný program je na stránke podujatia kolofota.astrokolonica.sk. Neuskutočnila sa prednáška Róberta Barsu o využití umelej inteligencie v astrofotografii, pretože autor sa nemohol zúčastniť. Zato účastníci konferencie Kolos v závere októbra o tento príspevok neprídu. Robert sa už prihlásil do programu. Zo zrealizovaných príspevkov spomenieme dve prednášky Karela Kolomazníka. Jedna bola o širokouhlej fotografii cez DSLR fotoaparát, druhá o fotografovaní astrofotografom umiestneným na AO na Kolonickom sedle. Dušan Poizl predstavil svoj vlastný program Tenmon, čo je sofistikovaný prehliadač obrázkov formátu fits a xisf.

Kolofota prebiehala paralelne so záverečnou konferenciou iného projektu Vihorlatskej hvezdárne – Karpatská hviezdna dráha. V piatok dopoludnia bol program spoločný. Astrofotografovia tak mali možnosť sledovať zaujímavé prednášky s témou svetelného znečistenia. Zoltán Kalláth je profesorom na Katolíckej univerzite v Egeri a Univerzite Eötvösa Loránda v Szombathely. Dlhodobo sa zaoberá problematikou svetelného znečistenia a merania jasu nočnej oblohy. Hlavnou myšlienkou jeho príspevku bola zásadná zmena stratégie pozemných meraní. Tradičné merania pomocou širokopásmových SQM meračov nedokážu poskytnúť informáciu o pôvode svetla prichádzajúceho z oblohy (airglow, mliečna cesta, umelé svetlo, odraz od oblakov…). Prof. Kalláth vo svojich prácach (DOI: 10.1016/j.jqsrt.2020.107162) navrhuje spektroskopické merania v optickej oblasti, pričom ako jednotku toku používa tzv. „dark sky unit“, ktorá sa dá v jednotkách SI vyjadriť ako nW/m2/sr/nm. Na základe takýchto spektier potom možno kalibrovať širokouhlé digitálne fotoaparáty a s nimi vykonávať merania v rôznych miestach. Účastníkov Kolofoty potešil aj príspevok Tomáša Slovinského, aj keď len prostredníctvom internetu.

Premiérový zraz astrofotografov zanechal teda nakoniec dobrý dojem. Malá účasť súvisí nielen so zlým počasím, ale aj s nebývalým množstvom astronomických podujatí na Slovensku, ktoré sa konali v septembri a októbri. Projektový tím projektu Cez Poloniny ku hviezdam situáciu vyhodnotí a pripraví nepochybne rozumné riešenie.

Mgr. Róbert Adam

manažér pre astrofotografiu v projekte Cez Poloniny ku hviezdam, odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne.

Spoločná fotografia počas prednášok v planetáriu

Róbert Adam školí mladého kolegu Adama Mariniča pri jeho montáži HEQ5. Prizerá sa Dušan Poizl.

Riadiaca miestnosť AO na Kolonickom sedle obsadená astrofotografmi. (R. Adam, D. Poizl)

Napriek nepriaznivému počasiu sa podarilo urobiť aj zopár fotografií. Toto je M42 Adama Mariniča.

Program seminára sa naplnil až po príchode prvých účastníkov na miesto konania. Účastníci dostali aj možnosť zhliadnuť niektoré prednášky paralelne prebiehajúcej záverečnej konferencie projektu Karpatská hviezdna dráha.

Nasleduje pozvánka na prvý ročník podujatia v novom formáte ako zraz astrofotografov.

2006, 27. až 29. apríla

Účastníci

MenoPriezvisko
PavolDubovský
IgorKudzej
MichalMaturkanič
MichalVadila
ŠtefanGojdič
MichalMráz
JánSvitič
ŠtefanParimucha
MartinPauco
VeronikaSičáková

Program

Správa

Vihorlatská hvezdáreň v Humennom usporiadala na Astronomickom observatóriu v Kolonickom sedle druhý ročník odborného semináru KOLOFOTA. Názov mierne naznačuje, že tematicky bol zameraný na metódy detekcie hviezdnych objektov a ich zaznamenávanie na rôzne médiá. Pôvodná myšlienka bola urobiť akciu pre amatérskych astrofotografov. Seminár sa však nakoniec vyprofiloval trochu odbornejšie. Venoval sa predovšetkým metódam fotometrie premenných hviezd a možnostiam, ktoré v tomto smere poskytuje Astronomické observatórium na Kolonickom sedle (ďalej AO).

Seminár sa konal v dňoch 27. až 29. apríla 2006. Zúčastnili sa ho hvezdári z organizátorskej hvezdárne, z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a z miestnych organizácií Slovenského zväzu astronómov amatérov v Humennom a v Snine.

V úvodnom príspevku riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne Igor Kudzej podal správu o príprave Vihorlatského národného teleskopu (VNT) na fotoelektrickú fotometriu. Dvojkanálový fotoelektrický fotometer je už namontovaný na metrovom ďalekohľade. Robia sa posledné úpravy pred spustením do prevádzky.

V ďalších dvoch príspevkoch sa Michal Vadila zdokumentoval vývoj záznamových médií na AO v nedávnej minulosti. Spomenul prácu s rôznymi upravenými webkamerami, ktoré mali slúžiť na pointáciu VNT a predviedol aj posledný model, ktorý už spĺňa všetky kritériá. VNT bude počas fotoelektrickej fotometrie autopointovaný touto upravenou kamerou umiestenou priamo na mieste okuláru fotometra.

Štefan Gojdič predviedol možnosti amatérskej výroby príslušenstva k astrofotografii. V praxi ukázal vlastnú paralaktickú montáž s autopointáciou, ktorú následne v noci využil na snímkovanie aktuálnej kométy 73P/Schwassmann-Wachmann. Okrem toho priniesol aj svoj čerstvý výrobok – vysokosvetelný zrkadlový ďalekohľad Newton/Cassegrain. Priemer hlavného zrkadla je 200 mm a jeho ohnisková vzdialenosť 750 mm.

Štefan Parimucha mal skvelú prednášku o spracovaní fotometrických dát z CCD kamier. Predviedol aj svoj vlastný softvérový produkt – program YAPP. Tento program je špeciálne zameraný na spracovávanie dlhých fotometrických radov. Spája v sebe výhody iných programov zameraných na spracovanie CCD obrázkov a poskytuje väčší užívateľský komfort a rýchlosť. Program je v pokročilom štádiu vývoja a pracuje pod operačným systémom Linux.

V záverečnom bloku vystúpil nový stály pozorovateľ na AO Pavol A. Dubovský. Najprv podal správu o prvých výsledkoch CCD fotometrie na AO. Počas apríla 2006 získal 8 časov miním zákrytových dvojhviezd a 4 noci boli venované kataklizmatickej premennej V844 Her, ktorej vzplanutie najprv vizuálne sám odhalil. V druhom príspevku predstavil ďalekohľad Chermelin, ktorý so sebou priviezol z oravského Podbiela.

Záver seminára bol venovaný diskusii o koncepcii pozorovacieho komplexu na AO. Je jasné, že metrový VNT sa bude venovať dvojkanálovej fotoelektrickej fotometrii – zaznamenávaniu rýchlych fotometrických javov s malou amplitúdou. Okrem VNT sa však na AO nachádza množstvo inej kvalitnej a výkonnej optiky. Sú tu tri 30 cm reflektory, jeden 28 cm, jeden 26,5 cm, dva 20 cm, jeden 15 cm Cassegrain a tiež 15 cm Lichtenckneckerov refraktor so skvelou optikou. Práve na tomto poslednom prístroji sa robia prvé CCD merania na AO.

Seminár mal nielen teoretickú časť. Účastníkom prialo aj počasie. Obidve noci sa využili na praktické pozorovania.

Seminár KOLOFOTA teda urobil prierez toho, čo sa na Astronomickom observatóriu v Kolonickom sedle vybudovalo do dnešného dňa. O rok uvidíme, čo zo smelých plánov sa podarilo splniť.

Pavol A. Dubovský


Superhrby sú typickým prejavom na svetelnej krivke trpasličích nov typu SU UMa počas supervzplanutia. Tieto štyri predviedla V844 Her počas Kolofoty. Pozorované cez Lichtenckneckerov refraktor priemeru 150 mm a CCD kameru Meade DSI Pro.

OIII emisia v blízkosti M31 – STROTTNER-DRECHSLER-SAINTY OBJECT

Pekná ukážka ako môže byť práca astrofotografov vedecky užitočná. V tomto prípade je vedecký prínos zatiaľ v štádiu objavu, alebo skôr záhady. Na snímke okolia M31 po celkovo 111 hodinovej expozícii v rôznych úzkopásmových filtroch sa objavil zelený oblúk, ktorý bol identifikovaný ako OIII emisia. Nie je jasné, či tento útvar je naozaj priestorovo blízko galaxie M31, alebo sa tam len uhlovo premieta.

Prečo niekoho vôbec napadlo venovať toľko času foteniu v OIII filtri? To, aj viac informácií si možno prečítať na stránke www.astrobin.com. Vyšiel tiež odborný článok v nerecenzovanom časopise RESEARCH NOTES of the AAS. Autori sa skôr stotožňujú s predstavou, že objekt je naozaj fyzikálne spojený s M31.

Nech to dopadne akokoľvek z objavu plynie poučenie. Trpezlivosť prináša objavy aj v amatérskych podmienkach. To vlastne nie je nič nové. Stálo by však za to postupovať týmto spôsobom ďalej. Napríklad skúsiť hľadať podobné objekty pri iných galaxiách (M81, M82). V prípade, že je zelený oblúk v našej blízkosti, je oprávnené očakávať, že nie je jediný na oblohe. Bude mať niekto trpezlivosť fotiť 100 hodín miesta kde nič zaujímavé nie je?

Kolofota web

Seminár Kolofota má svoju internetovú stránku!

Odteraz to bude platforma na komunikáciu organizátorov so svetom a teda aj s účastníkmi. Vzhľadom na rozšírenie akcie v rámci projektu “Cez Poloniny ku hviezdam” to bola nevyhnutná inovácia. Je už sprístupnená aj registrácia. Kapacita podujatia je 20 osôb. Uprednostnení budú účastníci s vlastným príspevkom.